Choď na obsah Choď na menu
 


Tríbeč

1. 4. 2009

  

Zemepisná poloha :        Pohorie Tríbeč sa nachádza na severovýchode Západoslovenského a čiastočne zasahuje i do Stredoslovenského regiónu. Okrem horstva Tríbeč k nej patria pahorkatiny Podunajskej nížiny – Nitrianska a Žitavská.Územie leží v okresoch Zlaté Moravce, Nitra ,Topoľčany a Partizánske.Predstavuje najzápadnejší výbežok vnútorného karpatského pásma.

 

Obrázok

 

Pohorie patrí medzi kryštalické pohoria. Jeho kryštalické jadro tvoria predovšetkým hlbinné magmatické a premenené horniny.Obal tohto kryštalického jadra tvoria usadené horniny (pieskovce a vápence).. Vrcholová roveň sa rozčlenila predovšetkým riečnou eróziou a jej zvyšky možno nájsť vo výške 600-700 m.n.m. Koncom treťohôr sa posledný raz vydvihli pohoria, vodné toky rozrezali poriečnu roveň a svahové toky uložili na úpätí náplavové kužele.

 

Obrázok

 

Obrázok

                    Najvyšším vrchom pohoria je Veľký Tríbeč (829,6m.n.m.)

 

 

Vodopis: Oblasť Tríbeča odvodňujú dva významnejšie vodné toky. Sú to Nitra a Žitava . V našej oblasti je však pramenná oblasť len jednej z nich – Žitavy ,ktorá odvodňuje južné a juhovýchodné svahy Tríbeča. Sieť rieky Žitavy je vejárovitá a zo svahov Tríbeča preberá rad nie príliš vodnatých potokov. Povodie Žitavy je značne odlesnené. Západ pohoria Tríbeč ohraničuje rieka Nitra, ktorú od Oslian až po Nitru Napája z Tríbeča rad potokov.Všetky rieky majú svoje prietokové maximum v období od marca do apríla. V lete prietok značne klesá.

 

Obrázok

Podnebie : Prudká zmena reliéfu spôsobená rýchlym prechodom Podunajskej nížiny do horstva Tríbeč je spojená i s pomerne rýchlym prechodom klimatických pomerov nížinného juhu a severnejšieho hornatého územia. Pre celú oblasť je dominantné prechodné podnebie. Vyššie položené časti pohorí sa nachádzajú v chladnejšej oblasti ,kde sa najvyššia teplota letných dní 25 st. Celzia, nedosahuje ani 50 dní v roku. Najvyššie vrcholce zasahujú do chladných a vlhkých polôh. Nižšie položené časti majú výrazné znaky kontinentality ,a to predovšetkým tým ,že vyššia teplota sa spája s nižším počtom zrážok.

 Priemerná ročná teplota je okolo 9 st.Celzia, pričom najchladnejšie mesiace (január, február) majú priemernú teplotu okolo -3st.Celzia a najteplejší mesiac júl okolo 20 st.Celzia.

 Z hľadiska zrážok celá oblasť je pomerne nerovnomerná .Najmenej zrážok spadne v zimných mesiacoch ,najviac koncom jari a začiatkom leta, resp. v neskorej jeseni .Ročný priemer zrážok je menší ako 650 mm. Smerom na sever s poklesom teploty pribúda zrážok, a to na pomerne malom priestore .Vrcholové partie pohoria majú vyše 950 mm zrážok ročne.Prevládajúcim vetrom je severozápadný resp. severný vietor.

 

Obrázok Rastlinstvo : Pohorie Tríbeč fytogeograficky patri do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu predkarpatskej kveteny .Oblasť je od juhu otvorená a bezprostredne sa stýka s panónskou rastlinnou oblasťou, čo značne ovplyvňuje charakter vegetácie. Teplomilné panónske elementy flóry prenikajú údoliami riek ďaleko do Karpát. Ich prenikanie uľahčuje najmä vápencový podklad pohoria,sprevádzajúci tieto riečne údolia. Takmer všade ,kde zasiahla panónska flóra, sa vyvynuli lesostepi. Veľkú časť Tríbeča pokrývajú listnaté lesy , ktoré sú už len zlomkom pôvodných lesných komplexov. Človek lesy vyrúbal a premenil na polia ,lúky Obrázok ,vinice a pasienky .Lesy sú dubovo-hrabové alebo bukové.Bylinný podrast tvorí mednička jednokvetá, ostrica chlpatá ,hviezdica jednokvetá , chochlačka dutá, kokoríky , rôzne druhy fialiek ,hrachor jarný, blyskáč záružlolistý, hrachor čierny, náprstník veľkokvetý, vika hrachorovitá, konvalinka voňavá, vzácne fialka biela, zimozeleň menší, vtáčia prilba mečolistá, vemenník dvojlistý, ľalia zlatohlavá. Lesné okraje lemujú pásma krovín vytvárané hlohmi, ružami, bršlenom európskym, bršlenom bradavičnatým, vtáčím zobom, drieňmi, jaseňom mannovým, višňou mahalebkou a vzácne klokočom perovitým.


Charakteristické pre Tríbeč v oblasti dúbrav sú kremencové tzv. hôrky , ktoré výrazne vystupujú nad okolité, eróziou znížené časti. Na nich nájdeme typické rastlinné spoločenstvá s metlicou krivolakou, vresom obyčajným, smolničkou obyčajnou, kručinkou chlpatou, štiavom tenkolistým, pávincom horským a jastrabníkom .Z krov sú časté trnka obyčajná , višňa krovitá a ostružiny.

Obrázok Vo vyšších nadmorských výškach vystriedajú dúbravy bučiny podhorského typu, ktoré tvoria okrem buka obyčajného jaseň štíhly, javor horský ,lipa veľkolistá , hrab obyčajný a duby. Vzácne sa zachovala jedľa biela, smrek obyčajný je vysadený. V bylinnom podraste sú najčastejšie marinka voňavá, kýčelnica cibuľkonosná, pakost smradľavý , kostihoj hľuznatý , pľúcnik lekársky, bažanka trváca, fialka lesná , zvonček broskyňolistý , papraď samčia a kyslička obyčajná. Okraje ciest , lesných komplexov a rúbanísk sprevádzajú krovinaté zárasty liesky obyčajnej , bazy čiernej , ľulkovca zlomocného,maliny a ostružín , v údolí potokov jelší a vŕb. Suché svahy v oboch horstvách zalesnili borovicou čiernou.

Pestrosť a bohatosť rastlinstva v Tríbeči symbolizuje i to , že v oblasti rastie cca. 30 druhov rastlín chránených na Slovensku.

Úplne chránené druhy rastlín : hlaváčik jarný , hrachor panónsky , jaseň mannový , jasenec biely , jazýčkovec kozí , kavyľ Ivanov , kavyľ pôvabný , kavyľ tenkolistý , klokoč perovitý , kosatec nízky , kukučka vencová , ľalia zlatohlavá , modruška pošvatá , muchovník vajcovitý , orlíček obyčajný , plavúnik sploštený , plavúň obyčajný , poniklec veľkokvetý , sinokvet mäkký , svíb obyčajný , veternica lesná , vemenník dvojlistý , višňa mahalebka , zlatá brada južná.

Čiastočne chránené druhy rastlín : mečík strechovitý , ibiš lekársky ,leknica žltá , prilbica jedhojová , prilbica žltá , zimozeleň menšia.

 

Obrázok Lesy tejto oblasti okrem vzácnej vegetácie ovplývajú aj bohatstvom húb. Okolie Velčíc , Ladíc , Skýcova , Zlatna , Žikavy , Loviec patria medzi najvyhľadávanejšie hubárske miesta. Hubári najviac zbierajú hríb dubový , hríb bronzový , hríb siný , hríb zrnitohlúbkový , suchohríby , masliaky , kozáky , pečiarky , kuriatko jedlé , podpňovku obyčajnú , muchotrávku červenkastú , čírovnicu májovú , menej plávky , pôvabnicu dvojfarebnú , prášnicu bradavičnatú , jelienku poprehýbanú , strapačku korálovitú a lievik trúbkovitý. Zo vzácnych teplomilných húb nájdeme hríb kráľovský , hríb príveskatý , hríb satanský , hríb horký ,hríb plavý , hríb purpurový , kališník hnedooranžový , pavučinec plyšový , rýdzik krvavý, Obrázok muchotrávku cisársku a tanierovku oranžovú. Veľmi hojne sa vyskytuje smrteľne jedovatá muchotrávka zelená , menej muchotrávka biela. Z ostatných jedovatých a nejedlých druhov húb treba dávať pozor na muchotrávku tigrovanú , hodvábnicu veľkú , vláknicu Patouillardovu , ušiak obyčajný , hríb červený , podhríb žlčový , rýdzik kravský , čechračku podvinutú a hnojník atramentový.

 

Obrázok  Živočíšstvo : Fauna Tríbeča je  bohatá čo sa týka  najmä teplomilných spoločenstiev lesostepného charakteru , ktoré žijú na skalnato-trávnatých svahoch a listnatých lesoch. Mimoriadne bohatá je fauna teplomilných mäkkýšov , klepietkavcov a hmyzu. Zo vzácnejších zástupcov tu nájdeme modlivku zelenú , pamodlivku , svrčka viničného , mimoriadne vzácnu ságu stepnú , endemického krytonosa , viaceré druhy cikád , askalafa švrnitokrídleho  , zlatone , krasone , fúzače a lajniaky. Na kvitnúcich  stráňach možno vidieť vo veľkých množstvách predstaviteľov dvojkrídleho a blanokrídleho hmyzu, najmä čmele , osy , mravce , pestrice , bzučivky a mäsiarky. V letných horúcich dňoch , zvlášť pred búrkou znepríjemňuje pobyt v prírode ovad letný , bzivka dažďová a komáre. Z motýľov sú hojné rôzne druhy babôčok , dúhovcov , ohniváčikov , očkáňov , vretienok , lišajov ,   obaľovačov a spriadačov. Z chránených druhov upúta pozornosť najmä vidlochvost feniklový a vidlochvost ovocný , pestroň vlkovcový a jasoň chochlačkový. Z plazov je hojná jašterica zelená , slepúch lámavý a užovka stromová. Žije tu aj náš najväčší pavúk – strehúň škvrnitý a množstvo teplomilných mäkkýšov , napr. skelnatky , pásavky , hrotice, suchomilky a ďalšie druhy. V letnom období dosahujú maximálny výskyt kliešte a pijaky. Existenčne sa viažu na prítomnosť teplokrvných stavovcov , najmä drobných hlodavcov a poľovnej zveri.Obrázok

 Vtáky zastupuje rad spevavcov , dravcov , kukučiek , sov , lelkov a ďatlovcov. Hojné sú najmä sláviky , penice , mucháriky , sýkorky , brhlíky , drozdy , strnádky , pinky , sojky , vrany.V okrajových častiach lesov je možné zazrieť i dudka chochlatého. Z dravcov tu žije myšiak hôrny , jastrab krahulec , sova obyčajná a iné. V súvislejších lesných komplexoch žije aj jastrab veľký , vzácne sokol rároh , jariabok , bocian čierny a mimoriadne vzácne orol kráľovský a orol krikľavý.

 Z cicavcov sú najpočetnejšie drobné druhy – piskory , hlodavce a menšie druhy šeliem – kuny , lasice , líšky , jazvece a divé mačky. Netopiere sú vzácnejšie pre nedostatok skalných Obrázok puklín , jaskýň a bútľavých stromov. Žijú tu Obrázok všetky druhy raticovej zveri – srnce, jelene , daniele , muflóny a diviaky.Nie je však v poslednej dobe výnimkou ani "návšteva" medveďa hnedého.Tohto roku bol evidovaný aj výskyt vlka.

V oblasti lesného komplexu Topoľčianok vznikla r.1906 kniežacia zvernica s chovom jeleňov domáceho pôvodu a jeleňov z Ázie a Ameriky. K mimoriadne dobrým poľovníckym revírom s veľkou zverou patria revíry Zlatno, Lovce, Žikava a Skýcov.

  Úspešná bola aklimatizácia zubra európskeho v Zubrej zvernici medzi obcami Zlatno a Lovce , ktorú vyhlásili za študijnú plochu.V dnešnej dobe sa v nej nachádza 18 týchto majestátnych zvierat.

Obrázok V oblasti vodných tokov , nádrží a rybníkov sa sformovala vlhkomilná fauna špecifického zloženia. V horských potokoch a lesných rybníkoch z mäkkýšov nájdeme početné plavátky a kotúľky, z kôrovcov kriváky studničné , raky riečne a raky kamenáče, z hmyzu podenky , pošvatky , srpice a potočníky. Pstruh potočný a pstruh dúhový so sprievodnými druhmi , ako slíže , hlaváče a jalce, obývajú len čisté pásma horských potokov alebo studenovodné rybníky. Nájdeme tu i salamandru škvrnitú , ktorá sa vyskytuje po daždi ďaleko v lesných porastoch. Pre tieto biotopy sú z vtákov typické najmä vodnáre , rybáriky , bociany čierne a trasochvosty. Z cicavcov tu žijú piskory , dulovnice a vzácne aj vydra riečna. Na močiarnych biotopoch a voľných stojatých vodách okrem početného hmyzu , vážok , šidielok , potápnikov a vodomilov žijú viaceré druhy skokanov , kuniek a mlokov. Pomerne bohaté je aj zastúpenie močiarnych a vodných vtákov , brehárov, čajok , čoríkov, volaviek a sliepočiek vodných , lysiek , divých kačíc, potápiek , slúk , bocianov bielych a pod.

Poľné biotopy na ornej pôde sú relatívne chudobnejšie v dôsledku intenzívnej chemizácie , ktorá zapríčinila hlavne úbytok jarabíc a zajacov.

 

 

Odkaz.přidat.eu